Predchádzajúce dva roky 2019 a 2020 som prioritne venoval svoj čas individuálnemu rozvoju v oblasti pohybu a životného štýlu. Pozostávalo to z individuálneho štúdia, budovania disciplíny, spoznávania svojich hraníc a nasledovania svojich určených mét. Mnoho bolo nutné pre to obetovať. Vedľajším produktom sa stali taktiež i pochybnosti, úzkosť a frustrácia. Na druhej strane išlo i o vybudovanie si disciplíny a posilňovania imunity telesného a mentálneho zdravia.
Predmetom článku:
- Pohľad na rok 2019
- Pohľad na rok 2020
- Popis úspechov a výziev
- Pokračovanie v ďalších rokoch
2019
Rok 2019 bol zo začiatku o pozastavení sa. Práve som ukončil zamestnanie z osobných i rodinných dôvodov v nadnárodnej spoločnosti a túžil som pracovať čisto na mojich prioritách. Tie boli zamerané na prepojenie vášne a talentov, čo malo ďalej viesť k myšlienke vytvoriť si nezávislú profesiu – stať sa kondičným trénerom a pohybovým mentorom.
Pre to som však okrem naberania poznatkov potreboval vrátiť sa k základom a odstrániť chyby či zlozvyky z doterajších tréningov. Nechával som si poradiť od skúsenejších, hlavne od trénera Patrika Kubičeka, keďže doposiaľ som na získaných zručnostiach v oblasti kalisteniky pracoval samostatne (a vrátane pomoci Youtube videí). Vrátiť sa k základom znamenalo taktiež „upokojiť vlastné ego“ a stanoviť si primárne ciele pre určenie postupnosti k ich dosiahnutiu.
V tom čase som dokázal spraviť solídnu stojku, pár klikov v stojke, špicár (alebo Press-To-Handstand), Tuck Planche, Tuck Front-Lever, Muscle-Up na gymnastických kruhoch a niekoľko ďalších pokročilejších techník. Ich forma však mala medzery, na čo bolo potrebné zamerať sa. Tréningy mali následne pomôcť:
- Zvýšiť výkonnosť a výdrž v stojke, byť čo najviac rovný v stojke a naučiť sa striedať zopár základných tvarov dolnými končatinami
- Získať lepšiu flexibilitu a mobilitu v bedrách, členkoch, chrbtici i kĺboch horných končatín
- Vybudovať silu kĺbov horných a dolných končatín pre výtlak, ťah, statickú silu a explozívnosť (vyvinutie čo najvyššej sily v krátkom intervale)
- Posilniť stabilizátory lopatiek (ako napr. Serratus Anterior) pre ich manipuláciu a tým udržať ramená dlhší čas hlavne v elevácii a protrakcii
Mimo určeného tréningového programu od Patrika som sa občasne zúčastňoval skupinových tréningov Soft Acrobatics u Mateja „Mattiasa“ Čižmárika – a to taktiež pre získanie explozívnosti v dolných končatinách. Čas bol avšak obmedzený. Už som mal aj tak tréning dosť všestranný a bolo potrebné sa špecializovať na konkrétne body.
2020
Pre rok 2020 som si určil viac špecifických cieľov a pozmenila sa aj štruktúra tréningového programu. Kvalita sa stala prioritným ukazovateľom, čo znamenalo, nielen si zapisovať výsledky, no taktiež si natáčať jednotlivé techniky a všímať si ich prevedenie. Opäť som sa zameral najmä na stojky, a to:
- Výdrž v stojke na 60-80 sekúnd
- Handstand Head-Ins – otočiť hlavu dovnútra s cieľom pozerať sa na špičky nôh
- Striedanie pokročilejších tvarov v stojke + rutinové sekvencie v dlhšom časovom intervale
- Počiatočná práca na jednoručnej stojke – prenos váhy na rukách a „Flagging“ (nahnutie sa v bokoch)
- Naučiť sa Stalder Press + pracovať na Planche, Front-Lever, jednoručný zhyb atď.
Výsledkom tejto špecializácie bolo posilnenie výdrže v stojke, elevácie ramien a zlepšenie celkovej mobility ramien a panvy.
Úspech, výzvy a pokračovanie v tréningu
Začnem výzvami. Najväčšia mala celosvetový zásah a bola ňou (resp. v čase, kedy píšem tento článok, stále je) pandémia vírusu COVID-19. Prvá vlna prešla pomerne rýchlo, hladko, znesiteľnejšie. Druhá vlna však výrazne ovplyvnila dostupnosť pohybových a športových zariadení. Ostávala možnosť cvičiť doma alebo vonku. V zimných mesiacoch ani druhá možnosť niekedy neprichádzala do úvahy. Postupne som si zaobstaral aspoň základné vybavenie pre pokračovanie v tréningoch.
Pri samotnom tréningu a snahe posúvať latku vyššie a vyššie je prirodzené stretávať sa s frustráciou, najmä pri technických cvikoch s potrebnou dávkou koncentrácie a vnímania tela. Počínať si s ňou taktiež niekedy znamená pochybovať o svojich schopnostiach a zmysle disciplíny v tréningovom režime: „Nie som na toto už starý? Mám na to naučiť sa daný pohyb? Robím naozaj všetko pre to, aby som sa posunul k svojim cieľom?“
Ako som sa vyrovnával s frustráciou:
- Uvedomenie si podstatnosti malých krokov vpred
- Nahrávanie si cvikov pre porovnanie s minulosťou
- Meditácia a vnímanie prameňa frustrácie
- Otužovanie / hladovky – vystavovanie tela do mierne vyšších stresových situácií
- Nájdenie inšpirácie u iných osobností či v maličkostiach bežného dňa
Meditácia a otužovanie výrazne ovplyvnili môj myšlienkový proces pri vyrovnávaní sa s negatívnymi emóciami. Pomohli mi koncentrovať sa na podstatné a prítomné okamihy, znížiť efekt stresovej reakcie na emóciu a rýchlejšie identifikovať prameň / spúšťač reakcie. Otužovanie sa stalo pravidelnou záležitosťou po účasti workshopu Metódy Wima Hofa vedeného Martinom Thámom. Okrem uvedených výhod (spoločných s meditáciou) a uvoľnenia svalstva so sebou táto aktivita priniesla sociálny aspekt – viacerí kamaráti sme sa nazbierali a chodievali pravidelne okúsiť chlad vody počas chladných mesiacov.
Ako som uviedol, na uvedené roky som mal určené méty, ktoré som chcel dosiahnuť. Jednou z nich, a zrejme najprioritnejšou, bolo zvládnutie aspoň jedného opakovania Stalder Press (nie som si istý, či k tomu je jednoduchý slovenský preklad, preto uvádzam nižšie zobrazenie tohto prvku). Nevedel som však určiť realizovateľnosť dosiahnutia tejto méty. V priemere môže trvať zvládnutie tohto prvku od naučenia sa základov stojke aj 5 rokov.
Niekedy je ťažké nenechať sa úplne vystrašiť náučnými videami, pri ktorých protagonisti ukazujú pokročilé prvky a informujú, ako sa ich naučili za relatívne krátky čas. Treba si uvedomiť – všetci sme rozdielni. Niektorí majú lepšie predispozície, vlohy, gény,… Porovnávať sa s lepšími jedincami je však strata času vedúca opäť k frustrácii či sebaľútosti. Ako i môj tréner Patrik tvrdí: „dopracovať sa k výsledkom je potrebné cez viac práce a úsilia.“
Mám pocit, že pocit zadosťučinenia prichádza postupne s malými krokmi vpred. Tie prinášajú so sebou malé radosti a akékoľvek zlepšenie len znamená, že postup je na dobrej ceste. Čo však môže byť problém je držať sa toho správneho pomeru „ísť na doraz Vs. šetriť sa“. Pri tréningoch trvajúcich 90 minút až 2 hodiny a celkového počtu 6-8 tréningov do týždňa je potrebné na to myslieť. A nebyť na seba prísny.
Prvý Stalder Press sa podaril nakoniec v apríli 2021- necelé 4 roky od zvládnutia prvých stojok. Pocit bol na nezaplatenie. Dosiahnutie tejto méty znamenalo dovŕšenie „checkpointu“, z ktorého sa dá ďalej odraziť. Otvorili sa nové možnosti trénovania ďalších pokročilých techník. A to je jeden z krásnych aspektov progresu v pohybe.
Tréningové režimy oboch rokov posilnili môj vzťah k spoznávaniu ľudského tela i mysle. Vytvoril som si rutinu spojenú s určitou závislosťou – nie však v zlom slova zmysle. Áno, táto forma individuálnych tréningov vyžaduje vzhľadom na stanovené ciele obetovanie markantného úsilia, čo obmedzuje venovaniu sa iným koníčkom alebo iným pohybovým aspektom. Momentálne mi to stojí za to.
Päť rokov dozadu by som neveril tomu, ako dnes dokážem zvládnuť pokročilé kúsky s vlastnou váhou. Disciplinovanosť spolu so vzťahom k meditácii a otužovaniu ma priviedli k získavaniu pravidelnej dávky potešenia z malých úspechov a učeniu sa. Pohyb, cvičenie a akákoľvek práca s telom prináša so sebou takmer neobmedzenú škálu možností. Neustále pokroky je možné badať v sile, explozívnosti, flexibilite, mobilite, vytrvalosti, rytme, postrehoch / reflexoch, rýchlosti, rovnováhe a pod.
Do ďalšieho obdobia ma v rámci progresu prirodzene naďalej čakajú nové výzvy. Zameranie je opäť hlavne na progresívne cvičenia v stojkách (v prvom rade jednoručná stojka), na hrazde či na gymnastických kruhoch, na silu celého tela a na flexibilitu svalstva a kĺbov. Je však toho omnoho viac, čomu by som sa chcel venovať, keby to čas a sily dovolili. Vždy sa da odkrojiť len určitá časť z koláča a pri tom…škála je taká široká.