Pochádzajúci z Banskej Štiavnice, absolvent Žilinskej univerzity v Žiline, nadšenec pohybu, šermiar historického šermu, milovník hudby, kníh, čajov, bojových umení. Svoj voľný čas venujem primárne spoznávaniu odlišných aspektov či aktivít v oblasti pohybu ako takého. Zbieram inšpiráciu, hľadám príležitosti, nasávam informácie a cez pohyb spoznávam bližšie svoje telo. Popis mojej osoby by som pár slovami nedokázal sformulovať. Preto verím, že tento blog sa ujme tejto úlohy. 😊
Pohyb pre mňa znamená viac než len rekreačnú činnosť pre oddych od všedného dňa. Je to vášeň, hra, meditácia, tvrdý tréning, individuálna práca i práca s kolektívom, spoznávanie limitov, testovanie schopností, byť v komfortnej i v nekomfortnej zóne. Je to niečo, čo chcem skúmať do hĺbky, trénovať a vďaka získaným znalostiam a zručnostiam posúvať ďalej.
Akým spôsobom posúvať ďalej? Mojím zámerom je poukázať na myšlienku pohybu tak, ako ho chápem ja. Že nejde o cvičenie tela ako o akúsi povinnosť, ale ako rutinu pre uvoľnenie od všedného dňa, fyzické a mentálne zdravie a individuálny rast. Bez toho, aby sme sa nútili navštevovať posilňovne a fitness štúdiá, máme stále dostatočný priestor vykonávať pohybové cvičenia, ktoré sú prirodzené, praktické a jednoducho dostupné. Súčasťou individuálneho rastu je spoznávanie nových pohybových techník, ktoré nám slúžia na vnímanie a pochopenie vlastných limít.
Rovnako ako ľudské telo predstavuje komplexný systém, tak naopak môže byť pohyb založený na jednoduchosti a plynulosti. Od momentu, začať na svojom tele pracovať, nás delí veľmi tenká hranica. Prečo sme sa niektorí prestali hýbať? Možno je to zle položená otázka a preto by som ju pozmenil na: prečo sa k pohybu opäť nevrátiť?
Prečo blog?
Ani prvý, ani posledný – viacerí sme si prešli tým momentom, kedy sme od života chceli viac a mať mimo práce nejakého plnohodnotného koníčka. U mňa tento moment nastal v priebehu troch rokoch práce v hlavnom meste Bratislava.
Hneď po dovŕšení štátnej skúšky na univerzite som si do mesiaca našiel svoju prvú pracovnú pozíciu, ktorá čiastočne pokrývala oblasť môjho štúdia a zamerania. Študoval som manažment a počas inžinierskeho štúdia som sa viac špecifikoval na marketing. Moja nová práca ponúkala využiť aj svoje jazykové schopnosti – nemecký a anglický jazyk som si zlepšil počas študijného pobytu vo Vilniuse v Litve a stáže v Hamburgu.
Očakávania pri novej práci boli naplnené, aspoň navonok. Akceptovateľný plat, možnosť kariérne rásť, nadobúdať nové skúsenosti a zručnosti. K tomu patrilo aj prevzatie plnej zodpovednosti dospelého človeka a o osamostatnenie sa od rodiny, ktorá ma však naďalej podporovala a podporuje.
V priebehu bývania v Bratislave som po ukončení zmeny v práci potreboval nájsť miesto na odreagovanie od všedného dňa. Postupne som navštevoval kurzy sebaobrany, tanca salsy a bachaty, tréningy zamerané na pohyb, rovnováhu tela a kalisteniku v priestoroch skupiny Tribe, posilňovňu, lezeckú stenu atď. Ak som nešiel na kurz alebo tréning, trénoval som doma, vonku alebo v športových zariadeniach samostatne. Pohyb sa stal mojou každodennou rutinou.
Prečo teda píšem tento blog? Rád by som zdieľal svoje vedomosti, skúsenosti s pohybom a poznávaním ľudského tela, a prípadne inšpiroval ďalších ľudí, ktorí prechádzajú podobnými situáciami a pocitmi. Tak ako som stretol alebo vďaka internetu spoznal inšpiratívnych ľudí, tak aj ja by som rád chcel byť príkladom šírenia tejto myšlienky: „Robte to, čo je pre vás vášňou, v čom ste talentovaní a v čom sa cítite ako doma.“ Je jasné, že ľahšie sa to povie ako uskutoční. Ale práve hľadanie toho vhodného aj v rámci pohybu je možnosť nájsť si rutinný nástroj pre vlastné potešenie.
Pohyb a ja
Ako každé malé dieťa i ja som sa veľmi rád hrával. Detstvo som s rodičmi prežil v rodinnom dome, kde sme mali pomerne veľký dvor oddelený od verejného priestranstva a susedov. Veľa svojho času som trávil tam – s loptou, na bicykli, s akýmikoľvek nástrojmi, ktoré predstavovali predmety fantázie malého dieťaťa. Nebýval som na sídlisku, takže mal som len mladšiu sestru a pár kamarátov rovesníkov, s ktorými som sa mohol hrávať. Pohybu a hrania sa sme mali viac než dosť, niekedy sme ostali vonku až do tmy.
Tohto hravého ducha som si pestoval naďalej aj cez základnú školu a osemročné gymnázium. V čase tretieho ročníka na základnej škole ma moja mamina namotivovala, aby som sa prihlásil do tanečného súboru Texasky v Centre voľného času. Cez tréningy, vystúpenia, súťaže, výlety, workshopy, spoznávanie nových ľudí a priateľov som v súbore strávil 7 rokov. Ešte pred ukončením môjho pôsobenia v súbore nastalo obdobie, kedy ma veľmi zaujal basketbal a prihlásil som sa na tréningy tohto športu.
V našom malom meste sme nemali tím, ktorý by sa zúčastňoval nejakej miestnej ligy. No napriek tomu ma veľmi bavila táto hra aj bez toho, aby som ju hrával súťažne. Prevažná časť partie mojich spoluhráčov sa dodnes stretáva a vo voľnom čase si chodieva zahrať basketbal do telocvične. Neskoršie počas puberty, keď som mal 15-16 rokov, som upustil od aktívneho športovania k čomu ma doviedla vôľa stať sa rockerom/metalistom, gitaristom v kapele s kamarátmi.
Netrvalo to dlho a dostal som sa k ďalšej pohybovej aktivite. A ňou sa stal historický šerm spojený s amatérskou divadelnou činnosťou – šermiarske vystúpenia na viacerých podujatiach v Banskej Štiavnici i mimo ako napr. na hrade Strečno, v Bojniciach atď. Šermu sa venujem dodnes, aj keď už len pasívne…
Ďalšie zmeny spôsobil vysokoškolský život (2010 – 2015), kedy som si opäť svoj čas musel prispôsobiť daným podmienkam. Okrem šermu som sa začal viac venovať posilňovaniu a fitnes. Dalo by sa povedať, že od tejto doby som podvedome vnímal športovanie ako dôležitú súčasť voľného času a aj keď to niekedy podmienky alebo vlastná lenivosť nejakým spôsobom zabránili, vždy som sa vrátil k pochopeniu, že pohyb potrebujem. Táto potreba pomaly ale isto narastala s pribúdajúcimi rokmi a s príchodom do Bratislavy.
Ako som už uviedol, mojím „pohybovým okruhom“ sa počas práce a bývania v Bratislave stali: kurzy sebaobrany, tanec, posilňovanie s vlastnou váhou (kalistenika) a v menšej miere i lezenie. S kalistenikou som najprv začal samostatne v posilňovniach alebo vonku na street-workoutových ihriskách, no vo veľkej miere mi pomohlo trénovať pod záštitou skupiny Tribe.
Do dlhej doby som predpokladal, že pohyb bol pre mňa len prostriedkom na odreagovanie, uvoľnenie stresu z práce, predpokladom pre zdravý život a estetický vzhľad. Že aj napriek svojej dôležitosti, bol stále len tým druhoradým komponentom a prvoradým má byť práca a kariéra v mojom študijnom obore. No teraz viem, že pohyb pre mňa znamená viac. Je to vášeň, hra, meditácia, tvrdý tréning, individuálna práca i práca s kolektívom, spoznávanie limitov, testovanie schopností, byť v komfortnej aj v nekomfortnej zóne.